Výtvarná súťaž pre deti

Občianske združenie „ Partnerstvo pre MAS Terchovská dolina“ vyhlasuje 2. ročník výtvarnej súťaže pre žiakov základných škôl regiónu miestnej akčnej skupiny Terchovská dolina na tému: „Naša obec-Naša miestna akčná skupina“.

Termín súťaže : 1.apríl 2015 až 30.máj 2015

Vyhlásenie výsledkov: jún 2015

Cieľom súťaže je dať deťom priestor výtvarne stvárniť svoje obce, prírodu , pamiatky, tradície a kultúru v našom regióne, ako aj projekty a aktivity miestnej akčnej skupiny. Súťaž je určená pre deti z obcí: Strečno, Nezbudská Lúčka, Stráža, Stráňavy, Belá, Teplička nad Váhom, Dolná Tižina, Gbeľany, Nededza, Kotrčiná Lúčka, Varín, Krasňany, Lutiše, Mojš, Lysica, Terchová a Zázrivá.

Viac na: www.mas-td.sk

Bitka začala 31. augusta 1944 o ôsmej hodine ráno útokom nemeckého delostrelectva na postavenia Šlajchartovho a Repašského práporu. Nemci následne zaútočili pechotou na oblasťhradu Strečno, no boli odrazení. Pri druhom útoku, ktorý nasledoval popoludní, postupovala pechota s podporou obrnenej techniky a prenikla až takmer k vstupu do tunelov. V tuneli však čakal stíhač tankov Marder III desiatnika Jána Bucu, ktorý zničil vedúci nemecký tank. Povstalcom sa následne podarilo vyradiť ešte dva ďalšie tanky a Nemci, ktorí predpokladali, že vošli do pásma silnej protitankovej obrany, sa obrátili na ústup. Keďže ale partizáni neobsadili vrcholy na pravom brehu Váhu, podarilo sa Nemcom, ktorí prepravili na druhý breh Váhu oddiel pechoty, bez boja obsadiť Starý hrad a okolité výšiny. Napokon im ešte pomohla z Malaciek, ktorá bombardovala ústie tunelov obsadené slovenskými a francúzskymi partizánmi.

Francúzi vystavení v Domašínskom meandri na pravom krídle povstaleckej zostavy sa ocitli pod paľbou nemeckých ťažkých guľometov z druhej strany Váhu. Táto paľba jednotke spôsobila značné straty a problémy. Týmto Nemci prinútili partizánov vyprázdniť svoje pozície a stiahnuť sa do neprehľadného lesnatého terénu okolo kót Rakytie a Domašín. V noci sa Dobrovodskému podarilo presunúť jednu rotu na druhý breh do oblasti kóty Panošiná a v neprehľadnom teréne aspoň čiastočne zaistiť priestor na pravom brehu rieky. 1. septembra ráno Nemci opakovali útok na tunely. Pod tlakom však partizáni napokon vyhodili tunely do vzduchu, zával čiastočne zablokoval i cestu. De Lannurienov oddiel bol po predošlých ťažkých stratách stiahnutý na odpočinok. V noci sa následne povstalci stiahli na ďalšiu čiaru obrany. 2. septembra pribudla obrancom aj podpora zo vzduchu, ktorá sa ale nevyrovnala tej nemeckej. Tiež sa vrátil partizánsky oddiel kapitána de Lannuriena. V tomto čase sa začala prejavovať aj únava niektorých oddielov, ktoré boli nasadené v akcii už dlhšie. Nemci boli navyše posilnení ďalšími tankmi a neprestajne útočili na obranné pozície. Pri nemeckom útoku boli zničené všetky 3 ľahké tanky a poškodený i Marder, v ktorom zahynul desiatnik Buco. Pri mínometnom prepade bol ťažko ranený i stotník Repašský, ktorý 5. septembra zraneniu podľahol[7]. Večer navyše povstalci utrpeli ťažké straty nemeckým bombardovaním a jednotky sa museli stiahnuť až k Dubnej Skale, kde sa medzitým budovalo záložné postavenie. Večer dorazili dlho očakávané posily a nahradili alebo doplnili pozície povstaleckých jednotiek, zároveň boli vyčlenené jednotky na obranu Vrútok. 3. septembra sa povstalci pokúšali brániť, ale popoludní boli ich predsunuté pozície opäť bombardované, čo ich prinútilo opäť sa stiahnuť. 4. septembra pokračovali sústredné útoky pechoty, delostrelectva a popoludní i bombardovanie Stukami. Povstalci, ktorým chýbali protilietadlové a protitankové zbrane, boli postupne vytlačení. Minulého dňa prisunuté oddiely Vitalaya, Šlajcharta a Oškvarka boli bombardovaním a pozmenými bojmi zdecimované. Povstalcom sa nepodarilo zabezpečiť ani odsun húfnic a diel, ktorých časť museli ich obsluhy pred ústupom zničiť. Večer Nemci, ktorých oddiely sa v tejto dobe sformovali do 178. divízie granátnikov Tatra, prelomili s 10 tankmi posledné obranné postavenia a obsadili Vrútky. Pomerne tvrdé boje o Vrútky, ktoré sa povstalecké velenie ako dôležitú križovatku snažilo za každú cenu získať späť, pokračovali niekoľko nasledujúcich dní.

Začiatky pltníctva na najdlhšej slovenskej rieke sa datujú od 11. storočia. Rieka Váh bola jedinou vhodnou a bezpečnou cestou pri osídľovaní severného Slovenska. Strečniansky prielom pohorím znamenal pre pltníkov dobrodružstvo, ale tiež nezvyčajné zážitky prvých cestovateľov.
Hlboký priesmyk s množstvom meandrov, vymyslených i skutočných nástrah s panenskou prírodou Malej Fatry, ktorému trónia dva hrady, bol úsekom, na ktorý sa tešili, i ktorého sa obávali. Plte sa plavili až z Liptova a obídenie brál Margita a Besná znamenal už bezproblémový let pltí do Dunaja a ďalej až do Čierneho mora. Plte ako najvýznamnejší prostriedok nákladnej i osobnej dopravy v minulosti koncom 19. a začiatkom 20 storočia, začala nahrádzať lacnejšia železničná doprava. Tridsiate roky minulého storočia sú považované za zánik pltníctva na Váhu. Príroda si svoju nádheru a čaro zachovala a Prvá pltnícka a raftingová spoločnosť od roku 1999 realizuje myšlienku využiť potenciál krajiny a predstaviť ho formou turistickejatrakcie. Obnovenie tradičnej dopravy umožňuje návštevníkom zoznámiť sa s neobyčajným množstvom kultúrnych, historických, prírodných a technických zaujímavostí, ktoré poskytuje sedem kilometrov splavovaného úseku. O zaujímavostiach oboznamujú v odbornom výklade vodcovia plavidla – pltníci v krojoch. Splavovanie Váhu na pltiach je základom ponuky spoločnosti . Na spestrenie ponuky atrakcie, ale aj všeobecne na spríjemnenie návštevy tejto časti Slovenska, ponúka Prvá pltnícka a raftingová spoločnosť tiež zaujímavý doplnkový program.

Obec susedí s obcou Varín. Leží vo výške 360 m. Nachádza sa na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny v mieste prechodu rieky Váh cez pohorie Malá Fatra. Krásna príroda spolu s dvoma susediacimi hradmi tvoria výnimočný obraz v rámci Slovenska.Po prvý raz sa písomne spomína v roku 1321, keď tu bola mýtnica. Stopy po pobyte človeka sa našli už z počiatku nášho letopočtu, slovanské sídlisko tu bolo v 9. storočí. Strečno bolo do roku 1848 súčasťou Strečnianskeho hradného panstva.

Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva a spracovania dreva zaoberalo aj pltníctvom a lovom rýb, čoho dôkazom je i obecná pečať zobrazujúca rybu. Súčasťou Strečna bola od stredoveku malá osada Zlatné. V Strečnianskej úžine sa uskutočnili počas 2. svetovej vojny prudké boje medzi účastníkmi SNP a nemeckými jednotkami. Bojov sa zúčastnilo okrem slovenských a sovietskych partizánov i 155 Francúzov pod vedením kapitána Georgesa de Lannuriena. Na ich počesť bol v roku 1956 odhalený pamätník na vrchu Zvonica. V obci sa nachádza zrúcanina známeho hradu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1316, no hrad existoval už od 13. storočia.Obec Strečno a hrad sú veľmi atraktívnymi miestami pre turistov z celého Slovenska a zahraničia. V jej blízkosti je železničná zastávka Strečno.

O strategický prielom Váhu cez Malú Fatru pri Strečne na severozápade Slovenska zviedla nemecká armáda a účastníci SNP prudké boje. Na počesť padlých hrdinov postavili na vŕšku Zvonica pamätník.Na jeseň 1944 bolo okolie obce Strečno pod rovnomenným hradom miestom ťažkých bojov. Vojenských operácii sa na strane povstalcov zúčastnila aj skupina 52 Francúzov pod vedením kapitána Georgesa de Lannurien.

Pamätník francúzskym partizánom, ktorý stojí na vŕšku Zvonica, slávnostne odhalili 29. augusta 1956. Pamätník z travertínu vytvorili sochári Ladislav Snopek a Ladislav Beisetzer. Pod pamätníkom sa nachádza krypta, v ktorej sú uložené telesné pozostatky 24 partizánov. Každoročne koncom augusta sa pri pamätníku na Zvonici koná kladenie vencov za účasti členov diplomatického zboru a delegácií z Francúzska. Zdroj: Vydavateľstvo Dajama

Hrad bol postavený počas stredoveku. Nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka sa datuje od roku 1316, kedy sa spomína Strečianske panstvo. V tom čase tu stála pravdepodobne iba veža. Prvými držiteľmi hradu boli Balašovci. Na Slovensku vlastnil množstvo hradov Matúš Čák Trenčiansky. Od Balašovcov kúpil aj hrad Strečno. Od 14. storočia sa na hrade vystriedalo množstvo majiteľov. Medzi najznámejších patria Pongrácovci, Pavol Kiniži, pán Burian zo Svetlova a ďalší. Začiatkom 17. storočia Vládli Vešeléniovci.Asi najznámejšia bola rodina Bošňáková. Mali vlastný erb. V dolnom červenom poli sa týčili tri vŕšky rozličnej výšky. Z horného modrého poľa sa dvíhal dvojchvostý lev, ktorý šliapal po tureckom polmesiaci, nad hlavou mal tri zelené palmové vetvičky, nad nimi vľavo bola hviezda. Erb zdobil aj dvojitý kríž.

26. februára 1605 mali svadbu Tomáš Bošňák a Mária Kenderešiová. Z ich manželstva pochádza 7 detí. Najznámejšia z nich bola Žofia, ktorá sa narodila 4 roky po ich svadbe. Bola známa svojou milou, skromnou a dobrosrdečnou povahou. Mladá Žofia Bošniaková (niekde sa uvádza Žofia Bosniaková) mala svadbu už ako 17-ročná. Manželstvo však netrvalo dlho, jej manžel bol vážne chorý a zo Žofie sa stala vdova. Keď mala 20 rokov, mala druhý sobáš s Františkom Velešénim. Narodili sa im dvaja synovia Adam a Ladislav. Na hrade bola mimoriadne obľúbená. Svoje deti väčšinou vychovávala sama. Jej heslo: „Po človeku majú zostať len dobré skutky, všetko ostatné odveje neľútostný čas“. Pomáhala svojmu ľudu, konala len dobro. Pokiaľ ju niekto požiadal o pomoc, neodmietala. Ohľaduplná bola predovšetkým k chudobnému a trpiacemu ľudu. Jej manžel bol na ňu milý a vážil si ju. Zomrela pomerne mladá, nedožila sa ani 35 rokov. Jej manžel bol z jej smrti zdesený. Po jej smrti sa hradu poriadne ani nevenoval a začal pustnúť. V 17. Storočí hrad zničil Michal Paull. Podmínoval hradnú vežu a aj palác a z hradu si odniesol cennosti. V historických záznamoch sa uvádza, že boli poškodené múry, miestnosti, strechy a aj okná. Hrad sa stal neobývateľným. V ruinách sa našla rakva a aj telo Žofie Bošniakovej. Uplynulo takmer pol storočie a telo sa našlo takmer neporušené.V roku 1910 bol hrad čiastočne zaistený a spevnený. V roku 1944 bol v čase druhej svetovej vojny poškodený bojmi. V rokoch 1978 až 1994 sa na mieste hradu konal archeologický výskum. Taktiež prebehla aj komplexná rekonštrukcia hradu. Od roku 1995 je hrad sprístupnený aj širokej verejnosti.