Menu

Boje v Tiesňave

Bitka začala 31. augusta 1944 o ôsmej hodine ráno útokom nemeckého delostrelectva na postavenia Šlajchartovho a Repašského práporu. Nemci následne zaútočili pechotou na oblasťhradu Strečno, no boli odrazení. Pri druhom útoku, ktorý nasledoval popoludní, postupovala pechota s podporou obrnenej techniky a prenikla až takmer k vstupu do tunelov. V tuneli však čakal stíhač tankov Marder III desiatnika Jána Bucu, ktorý zničil vedúci nemecký tank. Povstalcom sa následne podarilo vyradiť ešte dva ďalšie tanky a Nemci, ktorí predpokladali, že vošli do pásma silnej protitankovej obrany, sa obrátili na ústup. Keďže ale partizáni neobsadili vrcholy na pravom brehu Váhu, podarilo sa Nemcom, ktorí prepravili na druhý breh Váhu oddiel pechoty, bez boja obsadiť Starý hrad a okolité výšiny. Napokon im ešte pomohla z Malaciek, ktorá bombardovala ústie tunelov obsadené slovenskými a francúzskymi partizánmi.

OLYMPUS DIGITAL CAMERAFrancúzi vystavení v Domašínskom meandri na pravom krídle povstaleckej zostavy sa ocitli pod paľbou nemeckých ťažkých guľometov z druhej strany Váhu. Táto paľba jednotke spôsobila značné straty a problémy. Týmto Nemci prinútili partizánov vyprázdniť svoje pozície a stiahnuť sa do neprehľadného lesnatého terénu okolo kót Rakytie a Domašín. V noci sa Dobrovodskému podarilo presunúť jednu rotu na druhý breh do oblasti kóty Panošiná a v neprehľadnom teréne aspoň čiastočne zaistiť priestor na pravom brehu rieky. 1. septembra ráno Nemci opakovali útok na tunely. Pod tlakom však partizáni napokon vyhodili tunely do vzduchu, zával čiastočne zablokoval i cestu. De Lannurienov oddiel bol po predošlých ťažkých stratách stiahnutý na odpočinok. V noci sa následne povstalci stiahli na ďalšiu čiaru obrany. 2. septembra pribudla obrancom aj podpora zo vzduchu, ktorá sa ale nevyrovnala tej nemeckej. Tiež sa vrátil partizánsky oddiel kapitána de Lannuriena. V tomto čase sa začala prejavovať aj únava niektorých oddielov, ktoré boli nasadené v akcii už dlhšie. Nemci boli navyše posilnení ďalšími tankmi a neprestajne útočili na obranné pozície. Pri nemeckom útoku boli zničené všetky 3 ľahké tanky a poškodený i Marder, v ktorom zahynul desiatnik Buco. Pri mínometnom prepade bol ťažko ranený i stotník Repašský, ktorý 5. septembra zraneniu podľahol[7]. Večer navyše povstalci utrpeli ťažké straty nemeckým bombardovaním a jednotky sa museli stiahnuť až k Dubnej Skale, kde sa medzitým budovalo záložné postavenie. Večer dorazili dlho očakávané posily a nahradili alebo doplnili pozície povstaleckých jednotiek, zároveň boli vyčlenené jednotky na obranu Vrútok. 3. septembra sa povstalci pokúšali brániť, ale popoludní boli ich predsunuté pozície opäť bombardované, čo ich prinútilo opäť sa stiahnuť. 4. septembra pokračovali sústredné útoky pechoty, delostrelectva a popoludní i bombardovanie Stukami. Povstalci, ktorým chýbali protilietadlové a protitankové zbrane, boli postupne vytlačení. Minulého dňa prisunuté oddiely Vitalaya, Šlajcharta a Oškvarka boli bombardovaním a pozmenými bojmi zdecimované. Povstalcom sa nepodarilo zabezpečiť ani odsun húfnic a diel, ktorých časť museli ich obsluhy pred ústupom zničiť. Večer Nemci, ktorých oddiely sa v tejto dobe sformovali do 178. divízie granátnikov Tatra, prelomili s 10 tankmi posledné obranné postavenia a obsadili Vrútky. Pomerne tvrdé boje o Vrútky, ktoré sa povstalecké velenie ako dôležitú križovatku snažilo za každú cenu získať späť, pokračovali niekoľko nasledujúcich dní.