Menu

Hrad Strečno

hrad_strecno-2

OFICIÁLNA STRÁNKA HRADU STREČNO
Hrad bol postavený počas stredoveku. Nálezy dokazujú, že hradná vyvýšenina bola obývaná už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka sa datuje od roku 1316, kedy sa spomína Strečianske panstvo. V tom čase tu stála pravdepodobne iba veža. Prvými držiteľmi hradu boli Balašovci. Na Slovensku vlastnil množstvo hradov Matúš Čák Trenčiansky. Od Balašovcov kúpil aj hrad Strečno.

hrad_sezona

Od 14. storočia sa na hrade vystriedalo množstvo majiteľov. Medzi najznámejších patria Pongrácovci, Pavol Kiniži, pán Burian zo Svetlova a ďalší. Začiatkom 17. storočia Vládli Vešeléniovci.
Asi najznámejšia bola rodina Bošňáková. Mali vlastný erb. V dolnom červenom poli sa týčili tri vŕšky rozličnej výšky. Z horného modrého poľa sa dvíhal dvojchvostý lev, ktorý šliapal po tureckom polmesiaci, nad hlavou mal tri zelené palmové vetvičky, nad nimi vľavo bola hviezda. Erb zdobil aj dvojitý kríž.

26. februára 1605 mali svadbu Tomáš Bošňák a Mária Kenderešiová. Z ich manželstva pochádza 7 detí. Najznámejšia z nich bola Žofia, ktorá sa narodila 4 roky po ich svadbe. Bola známa svojou milou, skromnou a dobrosrdečnou povahou. Mladá Žofia Bošniaková (niekde sa uvádza Žofia Bosniaková) mala svadbu už ako 17-ročná. Manželstvo však netrvalo dlho, jej manžel bol vážne chorý a zo Žofie sa stala vdova. Keď mala 20 rokov, mala druhý sobáš s Františkom Velešénim. Narodili sa im dvaja synovia Adam a Ladislav. Na hrade bola mimoriadne obľúbená. Svoje deti väčšinou vychovávala sama. Jej heslo: „Po človeku majú zostať len dobré skutky, všetko ostatné odveje neľútostný čas“.

Pomáhala svojmu ľudu, konala len dobro. Pokiaľ ju niekto požiadal o pomoc, neodmietala.

Ohľaduplná bola predovšetkým k chudobnému a trpiacemu ľudu. Jej manžel bol na ňu milý a vážil si ju. Zomrela pomerne mladá, nedožila sa ani 35 rokov. Jej manžel bol z jej smrti zdesený. Po jej smrti sa hradu poriadne ani nevenoval a začal pustnúť.

V 17. Storočí hrad zničil Michal Paull. Podmínoval hradnú vežu a aj palác a z hradu si odniesol cennosti. V historických záznamoch sa uvádza, že boli poškodené múry, miestnosti, strechy a aj okná. Hrad sa stal neobývateľným. V ruinách sa našla rakva a aj telo Žofie Bošniakovej. Uplynulo takmer pol storočie a telo sa našlo takmer neporušené.

V roku 1910 bol hrad čiastočne zaistený a spevnený. V roku 1944 bol v čase druhej svetovej vojny poškodený bojmi. V rokoch 1978 až 1994 sa na mieste hradu konal archeologický výskum. Taktiež prebehla aj komplexná rekonštrukcia hradu. Od roku 1995 je hrad sprístupnený aj širokej verejnosti.